Finančná kríza uťala z tretieho piliera
Bratislava 24. októbra 2008 (Filip Obradovič, Hospodárske noviny) – Svetová finančná kríza sa prejavila aj na výnosnosti príspevkov v treťom dôchodkovom pilieri. Dobrovoľný penzijný systém, ktorý je založený na príspevkoch zamestnanca a zamestnávateľa, zaznamenáva v poslednom období podľa všetkých štyroch doplnkových dôchodkových spoločností pokles výkonnosti.
"Svetová hospodárska kríza pôsobí ako vážna zaťažkávacia skúška odolnosti jednotlivých národných ekonomík a bolo by nezmyslom tvrdiť, že nás to akousi "šťastnou náhodou“ obíde. Na druhej strane by bolo vrcholne nezodpovedné vyvolávať či nebodaj šíriť paniku a zneisťovať našich sporiteľov,“ reagoval riaditeľ obchodu spoločnosti Stabilita Július Medvecký.
Napriek tomu, že tretí pilier je z hľadiska súčasnej situácie na finančných trhoch rovnako ohrozený ako druhý dôchodkový pilier, ministerstvo financií sa nechystá robiť žiadnu analýzu dosahov krízy, ako to bolo v prípade kapitalizačného piliera. "Pravdu povediac, zatiaľ sme sa tretím pilierom ako takým nezaoberali. Tretí pilier je totižto čisto na dobrovoľnej báze. Sporiteľ sa sám rozhodne, či si bude odvádzať navyše príspevky, alebo nie,“ povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.
Dlhodobá investícia
Zhodnotenie príspevkov sporiteľov v treťom penzijnom systéme závisí od jednotlivých dôchodkových fondov podobne ako aj v druhom kapitalizačnom pilieri. Napríklad rastový fond v spoločnosti ING Tatry-Sympatia je za rok 2008 v červených číslach. Jeho výkonnosť dosiahla mínusové hodnoty viac ako štrnásť percent. Podobne zle je na tom aj rastový fond doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banky. Ten je v mínuse viac ako deväť percent. Naopak konzervatívne fondy dosahujú plusové hodnoty.
Všetky štyri doplnkové správcovské spoločnosti sa však zhodujú na jednom, že ide o dlhodobú formu sporenia. "Ako už bolo spomenuté, doplnkové dôchodkové sporenie je dlhodobý produkt, s predpokladaným časovým horizontom sporenia 15 až 20 rokov, a v súvislosti so stúpajúcim vekom odchodu do dôchodku možno očakávať aj jeho predlžovanie. Nie je teda možné, a už vôbec nie správne, hodnotiť efekt takéhoto dlhodobého investičného produktu na základe vývoja v priebehu niekoľkých týždňov,“ hovorí Medvecký. Podľa riaditeľa Tatra Asset Management Miroslava Mlynára je kolísanie pri dlhodobej forme sporenia prirodzeným javom.
Tretí je na tom lepšie
Aj keď zhodnotenie v rastových fondoch tretieho piliera dosahuje horšie hodnoty ako v druhom pilieri, podľa doplnkových dôchodkových spoločností sa situácia nedá porovnávať. V treťom pilieri si totiž ľudia sporia najmä v konzervatívnejších fondoch. Napríklad už spomínaná spoločnosť ING Tatry-Sympatia eviduje vo svojom vyváženom a konzervatívnom fonde až 99 percent klientov.
Klienti, ktorí si zvolili rastový fond, musia počítať s tým, že budú existovať aj obdobia, keď výnosy budú záporné a dnešná doba je jedným z nich,“ hovorí generálny manažér spoločnosti a viceprezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Viktor Kouřil. Podľa neho je tretí dobrovoľný pilier na tom v súčasnosti lepšie ako kapitalizačný. "Zatiaľ čo v druhom pilieri väčšina klientov uprednostnila rastové fondy, a teda rizikovejšie spôsoby investovania, tak v treťom pilieri práve naopak z historických dôvodov väčšina klientov je vo vyvážených fondoch alebo konzervatívnych fondoch,“ dodal Kouřil. Podľa portfóliového manažéra spoločnosti AXA Erika Osuského sú zase dosahy finančnej krízy pri porovnateľných fondoch v rámci jednotlivých pilierov podobné.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuPridať komentár
Vaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov