Úrokové marže bánk v dôsledku krízy narástli
Bratislava 14. januára 2009 (SITA/Hospodárske noviny) – Globálna finančná kríza sa prejavila aj na výške úrokových marží bánk. Tie boli v dôsledku krízy nútené prehodnotiť svoj prístup k riziku. Rozdiel medzi výškou úrokov z poskytnutých úverov a úrokov z prijatých vkladov vzrástol tak v prípade nefinančných spoločností ako aj pri úveroch domácnostiam. Úrokové marže v prípade nefinančných spoločností od leta minulého roka narástli zhruba o 0,5 percentuálneho bodu. Tento nárast na Slovensku bol však rýchlejší ako v ostatných krajinách Európy. V Českej republike alebo eurozóne napríklad marže vzrástli iba okolo 0,1 p. b. V prípade marží z úverov pre domácnosti sa ich výška v minulom roku v SR, podobne ako v Českej republike, zvýšila približne o 1,0 p. b. V eurozóne bol trend podobný, avšak marže narástli miernejšie, a to o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu. Vyplýva to z údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR a Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré boli predmetom rokovania posledného zasadnutia Cenovej rady vlády. "Výška úrokových marží sa v posledných mesiacoch zvýšila, na pozadí rastu stojí pokračujúca finančná kríza a s ňou spojená veľká miera neistoty ohľadom budúceho vývoja ekonomiky, ako aj klientov bánk," konštatuje inštitút.
Slovensko tak v oblasti nárastu úrokových marží nie je výnimkou. Ich rast je totiž podľa IFP podmienený externými faktormi v dôsledku globálnej finančnej krízy, a preto rovnaký trend je možné pozorovať aj v iných krajinách sveta. Analýza inštitútu pritom vylúčila vplyv prechodu na novú euromenu na výšku marží. "Naopak, samotné euro by malo mať na marže opačný efekt, pretože vyššia integrácia finančného sektora znamená vyššiu konkurenciu, ktorá by sa mala postupne prejaviť v nižších maržiach," konštatuje IFP.
Banky pritom z aktívnych operácií, to znamená z prijímania vkladov za nižšiu úrokovú sadzbu a poskytovania úverov za vyššiu úrokovú sadzbu, tvoria väčšinu svojho zisku. Pokračujúca finančná kríza a s ňou spojená väčšia miera neistoty prinútila banky zvýšiť tento rozdiel. K nárastu úrokovej marže bánk prispel aj rozdielny vývoj úrokových sadzieb pri získavaní a poskytovaní zdrojov. Výška úrokov sa totiž odvíja od trhových sadzieb, ktoré reprezentovala medzibanková sadzba Bribor a od vstupu do eurozóny už Euribor. Podľa IFP úrokové sadzby z nových úverov pre domácnosti, ako aj pre nefinančné spoločnosti, mierne rástli od leta 2008. Na druhej strane medzibankové sadzby vplyvom znižovania základných úrokových sadzieb centrálnych bánk (NBS, resp. Európskej centrálnej banky klesali. "Takýto vývoj samozrejme mal tiež dopad na výšku úrokovej marže komerčných bánk," konštatuje inštitút. Výšku marží si pritom stanovuje každá banka na základe vlastných pravidiel.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
» Archív newslettrov