Kríza už dorazila aj na východ
Bratislava 21. októbra 2008 (Ivan Szabó, Hospodárske noviny) – Finančná kríza doľahla aj na štáty východnej Európy. Ukrajina rokuje s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu o pomoci na stabilizáciu finančného sektora. Maďarsko aj Srbsko sa rovnako zaujímajú o podporu zo strany fondu. Podľa analytikov budú mať problémy pri riešení krízy najmä zadlžené východoeurópske krajiny.
Ukrajina hasí
Predstavitelia fondu sa včera v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérkou Júliou Tymošenkovou. Cieľom rozhovorov je dohodnúť podmienky na 14-miliardovú pôžičku pre krajinu zasiahnutú finančnou krízou. Premiérka podčiarkla, že by rokovania mali viesť k úspešnému zavŕšeniu a Ukrajina by mala dostať významnú finančnú pomoc. Podľa analytikov fond bude vyžadovať od krajiny väčšiu pružnosť kurzu, vyššie úrokové miery a reformu v bankovom sektore.
Podľa britského denníka Daily Telegraph sa nad naším východným susedom začalo zmrákať po tom, čo Juščenko rozpustil parlament pre spory s premiérkou. Investície sa začali z krajiny odlievať, pričom vznikla neistota, či banky s vysokým zadlžením v zahraničných menách budú schopné splatiť krátkodobé pôžičky. Hrivna sa rekordne oslabila. Bankám nepomohol ani panický výber vkladov. Vláda následne vzala do nútenej správy banku Prominvestbank s tým, že rozhodne o jej znárodnení. Zníženie ratingu krajiny bolo len logickým vyústením súčasných problémov.
Maďari sú zadlžení
Ani náš južný sused sa nevyhol problémom. Pokles hodnoty forintu robí ťažkosti krajine aj jej občanom zadlženým v cudzej mene. Premiér Ferenc Gyurcsány priznal, že rokoval s Medzinárodným menovým fondom. Pomoc však prijme ako "posledné možné riešenie“.
Podľa analytikov je Maďarsko jednou z najzraniteľnejších ekonomík Európskej v dôsledku vysokého dlhu, závislosti od vonkajšieho financovania a obľúbenosti pôžičiek v zahraničnej mene. "V Maďarsku si ľudia brali vysoký podiel úverov v eurách a vo švajčiarskych frankoch na financovanie bývania. Využívali to, že úroky boli nižšie ako pri úveroch vo forintoch. Zároveň však museli akceptovať riziko zmeny kurzu,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Keď sa forint oslabil, ľuďom, ktorí si požičali v cudzej mene, ale zarábajú vo forintoch, sa zvýšil dlh a riziko, že úver nesplatia.
Na Slovensku je situácia iná a aj z dôvodu nižších sadzieb podiel úverov v cudzej mene je nízky. Navyše, bez ohľadu na ďalší vývoj krízy budeme mať o pár mesiacov euro, tým pádom strata z pádu koruny nebude hroziť.
Bankový sektor Maďarska zasiahla kríza dôvery. Zároveň padala maďarská burza. Na posilnenie likvidity sa vláda dohodla s Európskou centrálnou bankou na dodaní piatich miliárd eur. "Na trhu je totálne nerozumné správanie a zlomyseľné klebety,“ povedal pre Wall Street Journal guvernér centrálnej banky András Simor. Podľa neho sa päť miliárd použije ako posledná možnosť, ak všetko ostatné zlyhá.
Problémy na Balkáne
Malé balkánske krajiny budú musieť dokázať, či sú odolné proti globálnemu finančnému zmätku. Srbsko a Chorvátsko, ktoré sa spoliehajú na zahraničné pôžičky, budú rovnako potrebovať financie. Dosah krízy v regióne bol zatiaľ minimálny. Odchod investorov z rozvíjajúcich sa trhov však môže ohroziť stabilitu týchto štátov.
"Medzinárodný menový fond sa zúčastní na tvorbe nášho rozpočtu na rok 2009, čo je dôležité pre zníženie verejných výdavkov a ubezpečenie zahraničných veriteľov, ktorí sledujú náš finančný systém,“ povedal predseda srbskej vlády Mirko Cvetkovič.
Srbsko má dlh v zahraničnej mene 60 percent a Chorvátsko až 90 percent hrubého domáceho produktu. Podľa analytikov môže krajina v budúcnosti potrebovať pomoc Medzinárodného menového fondu. "Chorvátsko je vystavené riziku, ale menová politika a vysoké menové rezervy vytvárajú silnú prvotnú obranu,“ povedal pre agentúru Reuters Goran Saravanja z UniCredit.
Ďalšie vzťahy malých balkánskych štátov s Medzinárodným menovým fondom nie sú jasné. Albánska vláda sa ich zdráha obnoviť, keďže fond vyžaduje prísne riadenie rozpočtu a protiinflačné opatrenia. Macedónsko aj Bosna zatiaľ pomoc fondu nevyžadujú, využívajú ho ako poradný orgán.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov