Slováci si netvoria rezervy, úvery si berú na hrane
Bratislava 6. septembra 2017 (Jozef Ryník, Hospodárske noviny) – Slovensko zatiaľ nemožno označiť za najväčšieho hriešnika pre nesplácaní úverov. Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplývy, že Slováci sú pri splácaní dlhov z roka na rok menej zodpovední a podiel nesplácaných pôžičiek rastie. Napríklad v decembri 2015 bol podiel len 7,1-percentný a v máji tohto roka už 8,7-percentný. Na chvíľu klesol, ale to len preto, lebo banky časť zlých úverov odpredali. Presnejší indikátor je preto miera zlyhania úverov, lebo tam sa berú do úvahy len nové zlyhané úvery. Aj táto miera kontinuálne rastie. V júni to už bolo 3,3 percenta, čo je o desatinu percenta viac ako v máji. „To je pomerne vysoký nárast, a to najmä v kontexte nízkych úrokových sadzieb a pozitívneho ekonomického vývoja,“ upozornil v nedávnom rozhovore pre HN Marek Ličák, šéf odboru politiky obozretnosti v NBS.
Splácanie hypoték je poctivé
Najvyšší podiel zlyhaných úverov k prvému štvrťroku s podielom 14,3 % pripadol na kreditné karty. Na druhej strane najpoctivejšie slovenské domácnosti splácajú hypotéky, pretože pri tom môžu prísť o strechu nad hlavou. Podiel zlyhaných pôžičiek pri úveroch na bývanie sa držal v prvom kvartáli na úrovni 2,2 %. Centrálnych bankárov najviac znepokojuje to, že úvery sa nesplácajú v dobrých časoch. Boja sa, čo by na trhu nastalo, ak prídu horšie časy v podobe vyšších úrokov či vyššej nezamestnanosti. Aj preto sprísňujú pravidlá poskytovania spotrebných pôžičiek. Tie majú začať platiť od januára budúceho roka. Jednou z noviniek bude, že žiadateľ bude musieť mať 20-percentnú rezervu k čistému príjmu. „Riadenie rizika pri poskytovaní úverov je však zodpovednosťou každej banky, my len určujeme všeobecné mantinely,“ vysvetľuje Jana Kováčová, vedúca komunikácie NBS.
Banky riziko sledujú
Banky si zatiaľ pri požičiavaní veria a tvrdia, že riziko majú pod kontrolou. Presné čísla nesplácaných úverov väčšina prezradiť nechce. „V oblasti spotrebných úverov, ako aj úverov na bývanie neevidujeme zníženie kvality portfólia,“ informuje Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB. Otvorenejšia je Prvá stavebná sporiteľňa, ktorá ku koncu mája tohto roku mala podiel zlyhaných úverov na úrovni 4,66 %. „Na mierny nárast mal vplyv aj nižší rast celkového stavu úverov v porovnaní s ostatnými bankami,“ vysvetľuje hovorca Sporiteľne Martin Slobodník. Za posledné roky však má táto banka klesajúci trend nesplácaných úverov, pretože sprísnila ich poskytovanie. Podobné skúsenosti má aj Slovenská sporiteľňa, ktorej sa v prvom polroku podiel nesplácaných úverov na celkovom objeme úverov medziročne znížil z 5,3 % na 4,1 %.
Menej úspor a rezerv
Analytici upozorňujú aj na to, že rizikom do budúcnosti nie je len rast dlhu domácnosti, ale aj to, že si ľudia nesporia. „Klienti tak v prípade zhoršenia ekonomickej situácie nemusia mať dostatočnú rezervu na splatenie svojich pôžičiek. Preto trend rastu zlyhaných úverov v budúcnosti bude pravdepodobne rásť,“ odhaduje Peter Világi, senior analytik Fincentra. Napriek uvedeným číslam patria Slováci so 4,2 % podielom nesplácaných úverov medzi zodpovednejšie krajiny. Napríklad v Grécku či na Cypre tvoria zlé úvery viac ako 40 % všetkých pôžičiek.