Smer oživuje reformu daní a odvodov

Bratislava 8. novembra 2011 (Marek Ročkár, Hospodárske noviny) – Plány zásadne meniť systém odvodov zrejme prežijú aj blížiace sa voľby. Do hry sa opäť dostáva reforma, ktorá počíta so zrušením zdravotného odvodu. Chýbajúce príjmy by sa mali vykryť vyššími daňami. Takúto verziu pripravovala dosluhujúca vláda, no nakoniec uprednostnila inú.

Podľa informácií HN sa k zavrhnutej alternatíve vracia Smer-SD. „Som otvorený tejto verzii. Myslím si, že toto je cesta. Považujem zdravotné poistenie za daň. Dnes nemá poistný charakter,“ povedal pre HN vysokopostavený zdroj z prostredia opozičného Smeru-SD. Ľuďom by tak mohli stúpnuť čisté príjmy a firmám odpadnúť administratívne bremeno. Súhlasiť s tým by mohli aj kresťanskí demokrati. „Takáto reforma odvodov sa veľmi podobala tej, ktorú sme mali v programe. V tom problém nevidím,“ reagoval poslanec KDH Anton Marcinčin na otázku, či by pre hnutie bola ešte táto možnosť aktuálna. Zrušenie zdravotného odvodu je prijateľné aj pre SNS.

Penzisti by si asi priplatili

Zásadne proti verzii, ktorej autorom je poradca premiérky Ľudovít Ódor, je však SaS. „Pred rokom sme to zavrhli. Je to nezmyselné,“ hovorí šéf liberálov Richard Sulík. Podľa neho by potom viac do zdravotníctva cez vyššie dane platili aj chudobní alebo penzisti. Tí dnes zdravotné odvody neplatia. „Chudobní by platili neprimerane veľa.“ Navyše tvrdí, že zrušenie zdravotného odvodu by bolo protiústavné. Podobne reagoval aj podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. „V prípade zrušenia odvodov a ich presunu do daní sa ľuďom zvýšia náklady. Nezamestnaným aj dôchodcom.“

SDKÚ-SD bola zdržanlivá. „Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu sú vaše otázky k odvodovej reforme bezpredmetné,“ odkázal HN minister financií za túto stranu Ivan Mikloš. Končiaca vláda mala iné plány. Tie by mierne zvýšili príjmy zamestnancov, priplatili by si však živnostníci. Zdravotný odvod mal byť zachovaný na úrovni deviatich percent s tým, že by sa po novom platil iba jeden zdravotný a jeden sociálny odvod.

Kabinet premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) mal taktiež v úmysle hlavne zjednodušiť terajší neprehľadný systém.

Ktoré dane zvýšiť

Otázkou však ostáva, ktoré dane by sa zvyšovali, aby pokryli výpadok príjmov štátu zo zdravotných odvodov. Podľa Ódora by na to nemuseli výrazne doplatiť chudobní ľudia, ako tvrdí Sulík. „Presunulo by sa to aj na majetkové a kapitálové dane,“ hovorí. Pôvodne sa totiž zvažovalo aj zvýšenie DPH na 21 až 22 percent. Ako dodáva Marcinčin, situácia sa zmenila a keď návrh vznikal, s krízou sa nepočítalo.

„Zvýšenie DPH nemusí byť prvé. Jej zvýšenie kazí domáci dopyt. Určite je tam možné zvýšenie dane z nehnuteľností.“ Časť výpadku by podľa neho mohli napríklad pokryť vyššie príjmy štátu po tom, ako sa zjednotí výber daní a odvodov. Zvyšovanie daní však je „proti srsti“ ľavičiarom. „Zvýšeniu DPH sa chceme vyhnúť za každú cenu,“ povedal podpredseda Smeru-SD Peter Kažimír.

Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža by sa politici zvýšenia DPH a spotrebných daní báť nemuseli, ak by zároveň bohatým ľuďom napríklad zdanili dividendy. Rozhodne neodporúča rozbíjať tzv. rovnú daň, čo má v pláne Smer-SD. „Nešiel by som cestou viacerých pásiem dane z príjmu. Je to voda na mlyn špekulácií,“ poznamenal Baláž.

Reagovať na túto správu

Vaše komentáre