Motorová daň firmám o rok klesne
Bratislava 19. januára 2014 (Eva Žgravčáková, Pravda) – Od roku 2015 pripravuje rezort financií nový spôsob nielen výberu, ale predovšetkým prerozdelenia dane z motorových vozidiel. Podstatnou zmenou bude to, že každý kraj už nebude mať svoju sadzbu, ale daň bude pre všetkých podnikateľov jednotná. "Výška dane bude kopírovať sadzby toho vyššieho územného celku, kde sú už dnes v priemere najnižšie. Ročné sadzby dane z motorových vozidiel budú pre jednotlivé druhy vozidiel jednotné a určovať ich bude svojím nariadením vláda,“ tvrdí tlačový odbor ministerstva financií.
V súčasnosti má najnižšie sadzby cestnej dane banskobystrická župa, pre vozidlá s objemom motora 900 až 1 200 cm3 je ročná sadzba 78,41 eura. Naopak najvyššia daň sa platí v bratislavskom regióne, kde je ročná sadzba takéhoto auta 88,18 eura. V prípade nákladnej dopravy je sadzba dane pri 40-tonovom kamióne s tromi nápravami opäť najnižšia v banskobystrickej župe – podnikateľ ročne uhradí za takýto kamión 2 790 eur. V ostatných krajoch sa ročné sadzby v tomto prípade pohybujú v rozmedzí od 2 800 až do 3 014 eur.
Cieľom ministerstva je zmeniť od budúceho roka súčasné nastavenie dane z motorových vozidiel tak, aby čo najviac vyhovovalo všetkým zúčastneným stranám, teda vyšším územným celkom, podnikateľom pôsobiacim v oblasti dopravy aj štátu. „Pri príprave zmien intenzívne rokujeme a komunikujeme s predstaviteľmi jednotlivých vyšších územných celkov a autodopravcov, najmä so zástupcami združenia autodopravcov ČESMAD,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini.
Dopravcovia sa často sťažovali na to, že sadzby nie sú jednotné a v niektorých krajoch pre nich pridrahé. Župy zase argumentovali tým, že sa nezohľadňuje rozsah cestnej siete v ich správe, a pritom peniaze vybrané na dani z motorových vozidiel používajú prednostne na údržbu týchto ciest. Ozývala sa väčšina samosprávnych krajov s výnimkou bratislavskej župy. Tá totiž obhospodaruje najmenej kilometrov ciest 2. a 3. triedy, no jej podiel na dani z áut je omnoho vyšší, ako majú zvyšné regióny. Bývalý banskobystrický župan Vladimír Maňka (Smer) povedal, že jeho kraj má 2 500 kilometrov ciest, Bratislavský kraj má päťkrát menej ciest a osemkrát menej mostov a vyberá trikrát toľko na dani z motorových vozidiel.
"Na jeden kilometer to u nich predstavuje 66-tisíc eur, u nás 6-tisíc eur. Je to absolútny nepomer,“ dodal Maňka. Podľa Pellegriniho nové nastavenie dane by malo priniesť spravodlivejšie prerozdelenie týchto príjmov podľa vopred stanovených kritérií so zohľadnením aj rozsahu cestnej siete v jednotlivých župách. Župani ešte navrhujú, aby daň z motorových vozidiel rozdelil štát krajom podľa vzorca, aký sa uplatňuje pri delení dane z príjmu fyzických osôb. Vzorec zohľadňuje nielen dĺžku ciest, ale aj počet obyvateľov, rozlohu kraja a hustotu obyvateľstva.
Tejto myšlienke je rezort financií takisto naklonený. Bratislavská župa by však týmto krokom mohla prísť na úkor ostatných regiónov o milióny eur, pretože rozlohou je najmenšia. Bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ) navrhol, aby sa zároveň zmenilo prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb, kde Bratislavský kraj zase ťahá za kratší koniec.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov