Vyšší penzijný vek už pripúšťa aj Smer
Bratislava 19. decembra 2011 (Marek Ročkár, Hospodárske noviny) – Vek odchodu do dôchodku by sa mal na Slovensku zvýšiť. Odporúča nám to Európska rada, ako jedno z opatrení na záchranu verejných financií. A neodmieta to žiadna z politických strán, po novom ani Smer-SD.
„Vek odchodu do dôchodku bude potrebné meniť v prípade, že sa stredná dĺžka života objektívne zdvihne,“ hovorí exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD). Dôvod je jasný. Slováci starnú. Kým podľa údajov ministerstva financií dnes na jedného dôchodcu pripadá šesť ľudí v produktívnom veku, o 40 rokov to nebudú ani dvaja.
„Z pohľadu udržateľnosti verejných financií je reforma prvého piliera nevyhnutná,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Okrem toho by sme podľa Európskej rady mali zmeniť napríklad aj spôsob rastu dôchodkov. Píše sa v Národnom programe reforiem na roky 2011 až 2014, ktorý by mala v stredu prerokovať vláda.
Výška veku je otázna
Odkedy by sa mal penzijný vek zvýšiť, Počiatek nepovedal. Podobne zdržanliví boli aj ostatní politici. „To číslo musí odrážať demografické trendy,“ vraví podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. Podľa poslanca KDH Antona Marcinčina bude podstatné, aby sa dôchodkový vek v budúcnosti naviazal na dôchodkový vek automaticky.
„Vek odchodu musí byť taký, aby bol dôchodkový systém udržateľný a nevytváral dlhy,“ pridal sa poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Štát totiž musí pokrývať výpadky príjmov Sociálnej poisťovne, ktorá sa dostáva každým rokom do čoraz väčších strát. Napríklad v tomto roku do nej štát vleje podľa odhadov zhruba 1,6 miliardy eur. Dôvodom je aj vznik druhého penzijného piliera, do ktorého prúdi časť sociálnych odvodov.
Reformu zastavil pád vlády
Zmeny v dôchodkoch navrhol v rámci daňovo-odvodovej reformy minister práce Jozef Mihál (SaS). Nakoniec mu to však neprešlo kvôli pádu vlády. Dôchodkový vek chcel Mihál od roku 2016 naviazať na strednú dĺžku života. V prvom roku by ľudia odchádzali do penzie o pár desiatok dní neskôr. Postupne sa mal odchod do dôchodku ďalej predlžovať spolu so starnutím obyvateľstva. „Problém prvého piliera treba riešiť hneď,“ obhajuje Mihálov zámer hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Sélešová.
Podľa prepočtov inštitútu INESS by to v priebehu najbližších 30 rokov viedlo k predĺženiu dôchodkového veku až na 65 rokov zo súčasných 62. Niektorí odborníci však upozorňujú, že to nemusí priniesť iba pozitíva. „Pri dnešnej 14-percentnej miere nezamestnanosti bude mať zvýšenie veku odchodu do dôchodku za následok zvyšovanie nezamestnanosti mladých ľudí, a preto jeho zvyšovanie treba odložiť,“ myslí si exministerka financií Brigita Schmögnerová.
Rast dôchodkov sa mal zmeniť
Európska rada nám odporúča zmeniť aj spôsob zvyšovania penzií. Aj to pripravovala súčasná vláda, no nestihla dokončiť. Chystala napríklad nový model, ktorý by znížil rozdiely medzi najnižšími a najvyššími dávkami. A to tak, že by sa zvyšovali o pevnú sumu, rovnakú pre všetkých, nie o percento z príjmu, ako je to dnes. Takýto model mal fungovať na prechodné obdobie do roku 2016. Potom chcela vláda zaviesť zvyšovanie penzií o takzvanú dôchodcovskú infláciu, teda podľa toho, ako sa zmenia ceny tovarov a služieb, ktoré seniori najčastejšie nakupujú.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov