Ako nedostať pokutu za predmety na čelnom skle vozidla

Úvod » Poistenie automobilov » Poistenie automobilov - aktuality » Ako nedostať pokutu za predmety na čelnom skle vozidla

Bratislava 27. novembra (Mgr. Ilja Sulík, úsek likvidácie poistných udalostí, D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a.s.) – V prípade témy, ktorej sa venujeme v nasledujúcich riadkoch, je významový rozdiel medzi slovíčkom „môcť“ a „smieť“ naozaj podstatný. Na čelné sklo si vodič môže dať skutočne čokoľvek – ale je to súčasne aj dovolené? V ostatných dňoch sa vášnivo diskutovaným stalo ustanovenie § 4 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 464/2009 Z.z. (ktorou sa vykonáva zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov), ktoré upravuje náležitosti výhľadu z miesta vodiča, najmä ods. 6 citovaného paragrafu. Pripomeňme si, o čo ide:

„V zornom poli vodiča nesmú byť umiestnené žiadne predmety, ktoré obmedzujú výhľad vodiča všetkými smermi okrem schválených spätných zrkadiel, označení určených na umiestnenie na sklá vozidla, ako je napríklad diaľničná známka na používanie vybraných pozemných komunikácií, perforovaná kontrolná nálepka technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality, parkovací preukaz a iné nálepky požadované ostatnými štátmi. Neplatné nálepky sa musia zo skla odstrániť. Navigačné systémy a im podobné zariadenia pripevnené prísavkou alebo iným podobným zariadením na čelnom skle sa nesmú umiestňovať do zorného poľa vodiča. Výhľad cez predné sklo motorového vozidla kategórie M3 (pozn. najmä autobusy) môže byť čiastočne znížený popri schválených označeniach len smerovou tabuľkou.“

Rovnako pripomeňme, že vyhláška v citovanom paragrafe len dopĺňa a bližšie vymedzuje jednu zo základných povinností vodiča v zmysle zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov), konkrétne § 4 ods. 1 písm. i) – „zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.“

Zorné pole neorané

Ústredným pojmom diskusií sa stáva výraz „zorné pole“ (aj keď zákon používa pojem „výhľadové pole“, čo však možno považovať za synonymum), pričom treba konštatovať, že sa jedná viac o pojem medicínsky alebo v tomto prípade aj technický, než právny. Pojem „zorné pole“ nie je žiaľ v citovanej vyhláške a zákonoch definovaný, rovnako tak ani v pomerne obsiahlej smernici Európskej rady 77/649/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výhľadu vodičov motorových vozidiel v znení neskorších smerníc. Podporne si preto možno pomôcť napr. definíciou z nariadenia vlády č. 286/2006 Z.z. o technických požiadavkách na zorné pole výhľadu a stierače predného skla poľnohospodárskych kolesových traktorov a lesných kolesových traktorov, podľa ktorej zorným poľom výhľadu sú všetky smery dopredu a bočne, ktorými môže vodič (traktora) vidieť.

Podľa iných ako právnych zdrojov môžeme zorné pole definovať ako oblasť, ktorú dokážu oči obsiahnuť bez toho, aby sa pohybovali (t.j. pri pohľade fixovanom na jeden bod), prípadne sa jedná o časť priestoru, ktorú možno vidieť okom pozerajúcim sa nehybne vpred. Pri vymedzení pojmu zorné pole si môžeme pomôcť aj pojmom „stieraná plocha“, čo predstavuje plochu, ktorú pri svojom zábere očisťujú stierače na skle. Stieraná plocha a zorné pole však nie je ten istý pojem, nakoľko stieraná plocha závisí od konštrukcie a umiestnenia stieračov, avšak možno konštatovať, že by mala v maximálnej možnej miere zabezpečiť výhľad vodiča cez čelné a zadné sklo. Inými slovami, všetky predmety, umiestnené v stieranej ploche automaticky tvoria prekážku v zornom poli a teda aj výhľade. Najčastejšie bude zorným poľom vodiča práve výhľad cez čelné sklo, a preto je vo vyhláške obsiahnuté ustanovenie, osobitne zamerané na umiestňovanie navigačných prístrojov a obdobných zariadení na čelnom skle, ktoré môžu najvýraznejším spôsobom obmedziť zorné pole vodiča.

Kedy pokuta hrozí

Kľúčovými pojmami pre posúdenie toho, či vodič porušuje alebo dodržiava platné právne predpisy, je teda pojem „zorné pole“ a „obmedzenie výhľadu všetkými smermi“. Vyhláška zároveň uvádza, aké predmety sa môžu v zornom poli vodiča nachádzať – sú to napr. schválené spätné zrkadlá, diaľničné známky a pod. Umiestnenie iných ako v citovanom ustanovení uvedených predmetov už môže spôsobiť vodičovi nepríjemnosti, najmä ak nie sú tieto predmety umiestnené evidentne mimo jeho zorného poľa.

Teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu – ktoré miesta sú teda mimo zorného poľa a čo všetko možno zaradiť pod pojem obmedzenie výhľadu? Tým, že nie sme orgán oprávnený vykladať právne predpisy a tým, že chýba na účely aplikácie citovaných právnych predpisov exaktná definícia pojmu zorné (výhľadové) pole ako aj rozhodovacia prax priestupkových orgánov práve v oblasti umiestňovania navigačných a obdobných prístrojov, môžeme uviesť iba odporúčania, podpreté našimi odbornými vedomosťami a praktickými skúsenosťami. Preto prosím berte nasledovné riadky ako dobre mienené poradenstvo, ako sa vyhnúť zbytočným pokutám alebo ako si zastať svoje práva v prípade podozrenia zo spáchania priestupku.

V prvom rade, každé podozrenie zo spáchania priestupku musí byť spoľahlivo objasnené a musí byť dokázané, že skutok sa stal. Na prvý pohľad posúdiť, či nejaký predmet môže odvádzať pozornosť alebo obmedzuje výhľad vodiča, bude zjavne možné iba v úplne jasných prípadoch, kedy bude mať vodič umiestnené pred sebou na čelnom skle predmety, prístroje alebo zariadenia, brániace mu vo výhľade (napr. navigácia, umiestnená presne „pred očami“, čo je však našťastie veľmi zriedkavé, alebo rôzne „ozdoby“, zavesené na spätnom zrkadle, čo je žiaľ omnoho častejšie). Ak sa vám teda „hompáľa“ na spätnom zrkadle osobného vozidla plyšová hračka alebo voňavý stromček veľkosti dospelej dlane, vlajočka obľúbenej krajiny alebo ak sa tešíte striedavým odrazom slnka z CD nosiča, zaveseného na tom istom mieste, potom je možné tvrdiť, že tieto predmety sú nielenže umiestnené v zornom poli, ale zjavne aj obmedzujú výhľad a odvádzajú pozornosť, a teda priestupkový orgán môže už na prvý pohľad konštatovať porušenie zákona alebo vyhlášky. V takomto prípade by nesúhlas s vyriešením priestupku v rámci blokového konania nemal opodstatnenie.

Čo však v prípadoch, kedy je sporné, či je nejaký predmet umiestnený v zornom poli vodiča? Tu si treba uvedomiť, že napr. vyšší vodič bude mať iné zorné pole ako nižší vodič, iné zorné pole bude mať vodič nákladného vozidla a iné vodič osobného vozidla. Aj to môže byť argument, ktorý dokazuje, že v sporných prípadoch by musel spáchanie priestupku konštatovať priestupkový orgán na základe spoľahlivej fotodokumentácie, prípadne aj odborným stanoviskom, nie iba letmým pohľadom na čelné či iné sklá. Kým zákon hovorí, že sa vo výhľadovom poli nesmú nachádzať predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla, vo vyhláške sa píše o predmetoch, obmedzujúcich výhľad vodiča. Zákon je právny predpis vyššej právnej sily ako vyhláška, a v tomto prípade je dikcia zo zákona pre vodičov menej priaznivá (na spáchanie priestupku postačuje, aby bol vo výhľadovom poli umiestnený hocijaký predmet, spôsobilý odvádzať pozornosť, pričom reálne nemusí obmedzovať výhľad).

Vyhláška exaktne ustanovuje, že navigačné a obdobné prístroje, ktoré sa umiestňujú na čelné sklo prísavkami a podobným spôsobom, nesmú byť v zornom poli vodiča. Inými slovami, na čelnom skle byť môžu, ale nesmú byť vo vodičovom zornom poli.

Kedy pokuta nehrozí?

Chcete jednoduchú radu, ako sa vyhnúť vyššie uvedeným problémom? Je to ľahké, nemajte na čelnom skle a bočných sklách umiestnené nič, čo vám bráni vo výhľade a teda bezpečnej jazde, prípadne čo vás môže rozptyľovať. Žijeme však v dobe plnej technických pomôcok a tak je namieste poradiť, kam umiestniť spomínaný navigačný prístroj.

Praktická rada – posaďte sa za volant vozidla a pohľadom upreným pred čelné sklo zistíte, kam siaha vaše zorné pole, ktorým sledujete situáciu pri vedení vozidla. To isté môžete urobiť aj pohľadom cez bočné sklá. To je základná pomôcka. Miesta mimo zorného poľa vo všetkých smeroch sú teda vhodným kandidátom na umiestnenie prístroja, pričom stále platí, že ich umiestnenie nesmie obmedzovať vodiča vo výhľade. Vzhľadom na rôznorodosť interiérových dizajnov u automobilov nie je možné zaručene uviesť, ktoré miesto spoľahlivo neobmedzuje výhľad, ale spravidla by to mohlo byť miesto tesne nad palubnou (prístrojovou) doskou, prípadne v hornej časti čelného skla, to už naozaj závisí na vašom zornom poli a interiéri vozidla.

Súčasne si treba uvedomiť, že pohľad na navigačný prístroj určitým spôsobom odvádza pozornosť od situácie na ceste a preto by mal byť interval zmeny z pohľadu na navigačný prístroj späť na zorné pole čo najkratší. Preto sa neodporúča umiestňovať navigačný prístroj na úroveň, nižšiu od osi volantu, pretože tu dochádza ku sklopeniu zraku a úplnému odpútaniu pozornosti od situácie na ceste (a ďalšou zo základných povinností vodiča je plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovaniu situácie na ceste). V tomto prípade platí, že umiestnením navigačného prístroja napr. na palubnú dosku pod úroveň volantu síce neporušíte vyhlášku, lebo sa nejedná o umiestnenie v zornom poli vodiča a ani na čelnom skle, ale riskujete viac ako len udelenie pokuty – spôsobenie či účasť na dopravnej nehode.

Iné umiestnenie navigácie na palubnú dosku, ktoré zabezpečí bezpečný výhľad a súčasne nebude nebezpečne odpútavať pozornosť vodiča, môžeme iba odporučiť, takéto umiestnenie nebude v rozpore s dikciou zákona alebo vyhlášky.

A čo nálepky na skle?

Nálepky patria tiež medzi predmety, ktoré môžu ovplyvniť vodičov výhľad a preto aj pri ich umiestňovaní treba dodržať zásadu, aby neboli v zornom poli vodiča. Vyhláška uvádza, že napr. diaľničné alebo „kontrolné“ nálepky môžu byť umiestnené na čelnom skle, iné umiestnenie by neplnilo ich účel, pričom aj tu platí, že by nemali brániť v bezpečnom výhľade a preto neodporúčame lepiť ich na vodičovu stranu pozdĺž čelného stĺpika. Na čelné sklo by nemali byť umiestňované žiadne iné, ako vo vyhláške uvedené nálepky, vodič si ich môže umiestniť napr. na bočné sklá tesne nad pevnú časť predných či zadných dverí alebo na zadné sklo a vždy tak, aby ho neobmedzovali pri výhľade dozadu alebo zboku. V takomto prípade neporuší žiadny právny prepis.

Môžem jazdiť s prasknutým čelným sklom?

Citovaná vyhláška vo svojom § 17 ods. 2 písm. l) uvádza, že vozidlo je technicky nespôsobilé na premávku na pozemnej komunikácii, ak má prasknuté alebo poškodené čelné sklo v stieranej ploche s veľkosťou väčšou ako 20 mm. Pojem stieraná plocha sme si vysvetlili vyššie, pričom ak je vozidlo technicky nespôsobilé na ďalšiu premávku, policajt môže zadržať osvedčenie o evidencii vozidla, ako aj tabuľku s evidenčným číslom (§ 72 zákona o cestnej premávke). Policajt na mieste vydá o zadržaní osvedčenia o evidencii a o zadržaní tabuľky s evidenčným číslom potvrdenie. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii z dôvodu technickej nespôsobilosti nepominú ani do 60 dní odo dňa jeho zadržania, vec sa postúpi obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.

A je tu cestná kontrola

Ak ste si vzali k srdcu naše rady, potom sa nemáte čoho obávať. Ako je uvedené vyššie, spáchanie priestupku musí byť objasnené a spoľahlivo zistené. Ak ste presvedčený o tom, že napr. váš navigačný prístroj je umiestnený naozaj mimo zorného poľa a umožňuje vám bezpečný výhľad i vedenie vozidla, nesúhlaste s prejednaním priestupku v blokovom konaní, nakoľko zaplatenie pokuty v rámci tohto konania, ako aj prevzatie šeku na pokutu nezaplatenú na mieste znamená uznanie spáchania priestupku z vašej strany. Voči policajtom treba byť za každých okolností slušný a umožniť im, aby sa sami presvedčili, že navigácia alebo iný predmet nie je umiestnený v zornom poli. Rovnako tak môžete trvať na tom, aby si policajti vyhotovili fotodokumentáciu a pre každý prípad si ju na mieste kontroly vyhotovte aj vy sami, ak máte takú možnosť, postačuje aj prostredníctvom fotoaparátu v mobilnom telefóne. Foťte podľa možností tak, aby bolo zrejmé, že v čase fotenia prebieha kontrola zo strany polície a je vhodné mať v pozadí aj okolie, kvôli identifikácii miesta kontroly, aby nemohlo byť neskôr spochybnené, že sa jedná o fotky z miesta kontroly. Ak sa priestupok neprejedná v rámci blokového konania, bude prejednaný na príslušnom dopravnom inšpektoráte, pričom treba uviesť, že prípadná sankcia, ak priestupkový orgán zistí porušenie predpisov, môže byť vyššia ako sankcia za pokutu udelenú v blokovom konaní, ale na rozdiel od blokového konania existuje možnosť odvolania sa voči rozhodnutiu priestupkového orgánu.

Na záver

Podľa úplne čerstvých medializovaných správ sa chystá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, aj na základe diskusií a kritiky z viacerých strán zmeniť text vyhlášky tak, aby sa zákaz vzťahoval iba na predmety v zornom poli vodiča, nesúvisiace s vedením vozidla, čo by znamenalo, že na čelnom skle by napr. navigačné prístroje mohli byť umiestnené. Ale pokiaľ nedôjde k zmene tohto platného a účinného predpisu, platí jeho aktuálny text a povinnosti z neho vyplývajúce. Akonáhle sa zmení súčasná právna úprava, budeme vás o nej samozrejme informovať.

Ak sme začínali tento príspevok porovnaním významu slov „môcť“ a „smieť“, aj v priestupkovom konaní platí, že je rozdiel medzi „má byť“ a „je“. Tak ako dokazovať spáchanie priestupku by vždy mali priestupkové orgány, nie je vylúčené, že vodič bude „zatlačený“ do pozície, že bude musieť predkladať dôkazy na svoju obranu, napr. o tom, že jeho zorné pole bolo bez prekážok. Aj preto netreba zabúdať na zhotovenie fotiek „sporného“ skla počas kontroly, ako sme uviedli vyššie. Prevencia je magické a užitočné slovo, a preto veríme, že vám náš príspevok pomôže predchádzať prípadným nedorozumeniam pri kontrole zo strany policajných orgánov, a hlavne predchádzať prípadným nehodám. Navigácia vás má doviesť k cieľu, nie k pokute. Každopádne nezabúdajte, že sme tu pre vás a že dobrá a včasná rada má cenu zlata.