Kde kúpiť dom či byt, ktorý voda nezaplaví
Bratislava 7. júla 2010 (Hálka Tytykalová, SME) – Silné dažde, voda v domoch a zosuvy pôdy vyvolávajú otázky, či sa tomu dalo zabrániť a kto je zodpovedný. Odpovede kompetentných úradov sa hemžia odkazmi na predpisy a povinnosti. Podľa nich by vlastne všetko malo byť v poriadku. No napriek tomu stoja aj nové domy v záplavových územiach a deformované svahy, o ktorých sa vedelo, rúcajú domy. Odborníci poukazujú na nedôslednosť samospráv, ľudí i diery v zákonoch.
Kde je chyba?
Kľúčom ku všetkému má byť podľa slovenskej legislatívy územnoplánovacia dokumentácia a územné aj stavebné konanie. Tie majú v rukách najmä samosprávy. Zákon predpisuje obciam a mestám mať územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá má zohľadňovať všetky riziká v území. Povinnosť mať územný plán alebo plán zóny sa vzťahuje len na sídla s vyše 2000 obyvateľmi. Ostatné malé obce sú povinné mať územný plán „ak dochádza k podstatným zmenám v priestorovom usporiadaní a vo funkčnom využívaní územia", vysvetľuje ministerstvo výstavby. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady a ostatné existujúce podklady a iné podklady, a dôkazy zabezpečené počas územného konania.
Do povoľovacích konaní má však odborne vstupovať aj štát, a to cez obvodné úrady životného prostredia. Tie okrem inej činnosti poskytujú obciam odbornú pomoc pri používaní právnych predpisov a „upozorňujú ich na nedostatky zistené v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie", píše o ich úlohe ministerstvo životného prostredia. O tom, že systém zlyháva, však už dlho vedia ľudia aj úradníci.
„Nedodržanie všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb podľa stavebného zákona, chyby v územnom plánovaní, tolerovanie výstavby bez stavebného povolenia a nesprávne spôsoby a zle navrhnuté a uskutočnené stavby v povodňami a zosuvmi ohrozovaných územiach môžu byť príčinou mimoriadnych udalostí," konštatuje rezort životného prostredia. Samosprávy majú možnosť sa k informáciám dostať. Okrem odborných posudkov sa dá napríklad pri zosuvoch vychádzať aj z mapy voľne dostupnej na internete. Povodňové mapy sa ešte len pripravujú.
Nevedomosť treba dokázať
Otázky zodpovednosti za poškodené a pritom v rizikovom území povolené stavby zatiaľ zostávajú otvorené. Riešením by mohol byť precedens. „Pred mesiacom som kúpil riadne skolaudovaný rodinný dom. Nastal zosuv pôdy a dom je poškodený prasklinami. Nestihol som ho poistiť, nakoľko ešte neboli ukončené stavebné úpravy. Je vôbec možné podať žalobu na obec či štát z dôvodu povolenia výstavby v nestabilnej oblasti?", pýta sa čitateľ SME.
Ministerstvo výstavby odpovedať na túto otázku odmieta, pretože, ako píše, „nepozná okolnosti a príčiny stavu rodinného domu čitateľa". Právnik Dávid Štefanka istú možnosť, ako sa domáhať náhrady škody od obce, vidí: „Ak na stavbu domu bolo vydané stavebné povolenie, tak to bolo na základe žiadosti stavebníka, pričom stavebný úrad - obec - si isto vyžiadavala aj stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy. Ak by stavbu nebolo možné na danom území zhotoviť, tak stavebné povolenie nemalo byť vydané.
Ak by poškodený preukázal, že obec mala o riziku vedomosť - napríklad, že ju niekto varoval o nestabilite územia vopred, a že toto nepreverila pred vydaním stavebného povolenia, tak by sa dalo za určitých okolností uvažovať o uplatnení nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu," hovorí. Žalovať obec však môže pôvodný staviteľ a nie nový vlastník, ten by si mohol škodu uplatniť od predávajúceho.
Právnik ľuďom poškodeným povodňami zároveň radí zaoberať sa riadnym dodržaním nového zákona o ochrane pred povodňami, ktorý je účinný od 1. februára 2010, a ktorý ukladá aj isté povinnosti obci. V oblasti prevencie k nim napríklad patrí spolupráca so správcom vodných tokov a podobne. „Náhrada škody nie je vylúčená, ale zároveň nie je ani zaručená," odkazuje Štefanka čitateľovi.
Odborníci sa dožadujú pozornosti
Na nerešpektovanie odborných stanovísk v povoľovacom konaní upozorňujú vodohospodári aj geológovia. Hoci zatiaľ neexistujú mapy povodňových rizík, podľa súčasne platných legislatívnych pravidiel by sa nemala povoľovať výstavba v inundačnom území a v blízkosti vodných tokov a hrádzí. Už pri malých vodných tokoch mal byť dodržaný aspoň trojmetrový odstup, stavať sa má na vyššie položených miestach.
Pri neupravených tokoch sa nesmú napríklad stavať ploty, ktoré zasahujú až k vodnému toku, nesmú sa budovať provizórne lávky, mostíky a mosty s nedostatočnou prietočnosťou, ktoré pri väčšej vode automaticky zachytávajú konáre, stromy, naplavený odpad a podobne. „Žiaľ, často sa stáva, že aj na takomto území vzniknú nové „čierne" stavby, potom sa zlegalizujú, alebo dokonca sa stane, že mestá a obce stanovisko vodohospodárov vôbec nerešpektujú," tvrdí hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.
To, že úradníci zodpovední v stavebnom konaní niekedy podceňujú výsledky odborníkov tvrdí aj Branislav Žec zo spoločnosti Geo Slovakia. „Nie vždy bol vypočutý názor inžinierskeho geológa, ktorý by bol výstavbu v tom- ktorom regióne zavrhol alebo by upozornil na problémy zosuvného územia, na problémy so sanáciou a podobne," hovorí Žec. Ten zároveň upozorňuje aj na to, že stavebný zákon v súčasnosti neprikazuje stavebníkovi zaobstarať si v oblastiach postihnutých zosuvmi, ako aj iných problematických oblastiach inžinierskogeologický prieskum alebo aspoň posudok.
„Zhruba pred dvoma rokmi inžinierski geológovia tlačili na prijatie takejto zmeny. Zákonodarcovia to však nepodporili. Kto je dnes vinný?" pýta sa geológ. Upozorňuje však aj na laxný prístup samotných stavebníkov. Ľudia podľa neho predovšetkým rozmýšľajú len o jednom - mať dom postavený na čo najkrajšom mieste a na čo najlacnejšom pozemku. Nerozmýšľajú však nad zásadnými podmienkami výstavby, teda, v akých podmienkach stavajú. Či nestavajú v zosuvnom území, ako je vysoko hladina podzemnej vody, čo sa v minulosti na mieste staveniska nachádzalo a podobne.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov