Poistený dom neznamená, že poisťovňa zaplatí každú škodu
Bratislava 14. júna 2010 (Jana Hvozdovičová, Pravda) – Máte síce poistku, ale po povodni vám poisťovňa zaplatí iba nové omietky a maľovku, nie však vodou zničenú sedačku či televízor. Prípadne vám po silnej búrke zatečie stena pod oknom, ale poisťovňa tvrdí, že na takýto prípad poistení nie ste. Alebo ste si zvolili likvidáciu škody rozpočtom a zo sumy, ktorú vám poisťovňa vyplatila, ste sklamaní.
Pri uplatňovaní náhrady škody po povodniach či záplavách vznikajú často nedorozumenia. "Veľakrát si ľudia pri uzatváraní poistenia dostatočne neuvedomujú, čo je predmetom poistenia a pre aké riziká si poistenie dojednávajú. Viac prihliadajú na čo možno najnižšie poistné, pričom si dostatočne neuvedomia a nezvážia rozsah poistného krytia. Myslia si, že uzatvorením poistenia majú každú škodu, ktorá im na majetku vznikne, poistením krytú - čo nie vždy je pravda," upozorňuje Petra Greksová z Allianz - Slovenskej poisťovne. Dôležité podľa nej je, aby si pri uzatváraní poistenia od pracovníka sprostredkujúceho poistenie dali vysvetliť, čo je a čo nie je predmetom poistenia a pre aký prípad (poistné riziká) poškodenia alebo zničenia je poistenie dojednávané.
Častý je tiež omyl, čo sa z ktorej poistky vlastne platí. "Ľudia si často zamieňajú poistenie svojej nehnuteľnosti, teda rodinného domu či bytu, a samotnej domácnosti, teda súboru hnuteľných vecí, ktoré tvoria zariadenie nehnuteľnosti," potvrdil Šimon Kollár z Wüstenrot poisťovne. Ako ďalej vysvetľuje Judita Smatanová z Union poisťovne, najčastejšou chybou je, že klienti majú poistenú iba domácnosť, teda poistenie hnuteľných zariadení domácnosti, v rámci ktorého nie je krytá škoda na nehnuteľnom majetku. "Škody vzniknuté na stavebných súčastiach (maľovky, omietky, parkety, dvere, okná a podobne) si možno uplatniť iba z poistenia nehnuteľnosti - poistenia rodinného domu alebo bytu ako nehnuteľnosti," hovorí Smatanová.
Ale pozor, v poisťovniach existujú aj výnimky. "Stavebnou súčasťou býva väčšinou kuchynská linka, napríklad Generali má však kuchynskú linku zaradenú do domácnosti. Štandardne sú však vstavané nábytky ako kuchynská linka či vstavané skrine súčasťou poistenia nehnuteľnosti. Podobne ako aj vodovodné batérie, vaňa, sanita, kotol, radiátory, plávajúce podlahy, omietky, vymaľovanie či anténne systémy, ktoré slúžia výlučne bytu klienta," vymenúva Peter Világi, produktový manažér Medical & Financial Consulting. Ako dodáva, pri povodni a záplavách je najlepšie mať obe poistenia - aj zariadenia domácnosti, aj nehnuteľnosti.
Príčinou sklamania pri vyplatení peňazí od poisťovne bývajú aj staré poistné zmluvy, uzatvorené nezriedka ešte v časoch socializmu. Ľudia za poistku síce platia veľmi málo, keď ich však postretne nešťastie v podobe značnej majetkovej ujmy, dostanú od poisťovne aj málo vyplatené. Aj pri novších zmluvách však musí byť poistná suma stanovená správne. "Pri byte to znamená sumu potrebnú na znovunadobudnutie a pri dome znovuvybudovanie," vysvetlil Világi.
Problémom býva aj vyplatenie škody po letných búrkach. "Napríklad po bežnom daždi zatečú steny domu alebo bytu. Aby takéto zatečenie bolo kryté, muselo by ísť o dážď spojený s víchricou," vysvetlila podmienky uhradenia škody Zuzana Francúzová za ČSOB Poisťovňu.
Veľké sklamanie často nastáva aj vtedy, keď poisťovňa peniaze nakoniec vyplatí. Poisťovne totiž dávajú klientom na výber, či si škody po povodni odstránia sami, svojpomocne, alebo si objednajú firmu a poisťovni predložia faktúru. V prvom prípade ide o likvidáciu škody rozpočtom, v druhom prípade poisťovňa stanoví plnenie dodávateľsky, na základe dokladov. Najmä pri menších škodách si podľa údajov poisťovní klienti vyberajú poistné plnenie rozpočtom. Čo znamená, že peniaze od poisťovne síce dostanú skôr, ide však zvyčajne o menšiu sumu ako v druhom prípade.
"Ľudia, ktorí škody odstraňujú svojpomocne alebo sa rozhodnú majetok neopraviť vôbec, dostanú menej peňazí, pretože poisťovňa vyplatí plnenie iba do výšky časovej ceny. To znamená, že zohľadní vek a opotrebenie poškodenej alebo zničenej veci v čase vzniku škody. Ak by si objednali firmu, mali nehnuteľnosť poistenú na novú hodnotu, čo už pri novších zmluvách býva samozrejmosťou, a predložili poisťovni faktúru, poisťovňa ju uhradí vrátane ceny práce, odpočíta si iba spoluúčasť," vysvetlil Peter Világi.
Ľudia totiž podľa neho majú pocit, že na tom zarobia. Škodu odhadnú napríklad na 3.300 eur, vedia, že by si to sami opravili zhruba za polovicu a domnievajú sa, že druhú polovicu dostanú od poisťovne v hotovosti. Takto to však, samozrejme, nefunguje. Od poisťovne dostanú menej peňazí a ešte budú mať starosti s rekonštrukciou.
Ani v prípade, že vám opravy na dome bude robiť stavebná firma, sa však neoplatí špekulovať. Poisťovňa totiž vyplatí iba takzvané primerané náklady na opravu. "Žiadne prestrelené faktúry. Ak mal človek pred povodňou v dome obyčajné vodovodné batérie a teraz si tam dá zlaté, tak mu to nezaplatia," upozornil Világi. Štandardne to funguje tak, že ak má klient zatečenú jednu stenu, samozrejme, že nebude maľovať iba jednu stenu, ale vymaľuje celú izbu. A poisťovňa to celé zaplatí. Takisto ak je zničená časť koberca, poisťovňa zaplatí celý koberec.
Ak sú náklady na opravu primerané, poisťovne podľa Világiho väčšinou s plnením problémy nerobia. Klientom poisťovní preto odporúča, aby sa nesnažili na plnení zarobiť. "Mali by si dať opraviť byt štandardne, nejakou firmou a všetko čím skôr nahlasovať poisťovniam."
Štandardne to totiž prebieha tak, že po tom, čo poškodený nahlási poistnú udalosť poisťovni, tá vyšle na obhliadku technika. Po ňom príde z poisťovne list, v ktorom bude zoznam vecí a dokladov potrebných na skončenie likvidácie poistnej udalosti. "Od momentu, keď klient všetky potrebné doklady doloží, poisťovňa skončí prešetrovanie a má podľa zákona 15 dní na to, aby peniaze vyplatila," dodal na záver Világi.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuPridať komentár
Vaše komentáre
» Archív newslettrov