Dvaja z troch farmárov sa nepoisťujú
Bratislava 21. augusta 2007 (Jozef Sedlák, Pravda) – Škody za stámilióny korún spôsobili živelné pohromy na úrode ovocia, zeleniny, obilnín a olejnín. Ujma na úrode bude vyššia ako pred rokom, riziko výroby pod holým nebom si však nechal poistiť len každý tretí poľnohospodársky podnik.
Výskyt živelných pohrôm sa v dôsledku otepľovania zvyšuje. „Z dlhodobého prehľadu vyplýva, že väčšie alebo menšie škody na úrode registruje takmer každý druhý podnik. Proti riziku sa však poisťuje len 35 percent podnikov," hovorí Viera Tóthová, špecialistka na poľnohospodárske poistenie z Generali Poisťovne.
Väčšina poľnohospodárov podľa Tóthovej riskuje. Predpokladajú, že ľadovec, jarné mrazy či víchrica sa ich chotáru vyhnú. Tento rok však nepoisteným roľníkom zostali len oči pre plač. Tóthová upozorňuje, že poistné sadzby klesli na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov. Za poistné sa platí zhruba toľko ako za starého režimu.
Poľnohospodári však na pokles reagujú len tým, že sa dávajú poisťovať výberovo. „Dali sme si poistiť úrodu len proti škodám z ľadovca, ale nie proti víchrici. Dostali sme však ľad aj vietor," hovorí predseda PD Nové Sady a šéf agrárnej komory Ivan Oravec. Poistné v plnom rozsahu je podľa neho drahé.
Rovnako argumentuje aj predseda Ovocinárskej únie SR Marián Varga. Sám je konateľ spoločnosti Plantex Veselé, ktorá má ovocný sad poistený. Nie však celú úrodu, ale iba polovicu. Podľa posledných zistenímrazy v ovocinárstve spôsobili tohto roku škody za 272 miliónov korún, ľadovce za ďalších 50 miliónov. Niektoríovocinári pritom neboli vôbec poistení.
„Základné poistenie takmer nič nerieši, to by museli pestovatelia prísť o celú úrodu. Ak však ľadovec poškodíjablká a tie sa predajú so stratou na mušt, ovocinár stále stráca," vysvetľuje Varga. Plantex, kde pôsobí, skúša v rámci pilotného projektu tzv. poistenie na kvalitu. Sadzba sa pri ňom zvýšila zo 6 až 7 na 14 percent.
„Nemali sme viac ako štyri milióny korún na poistenie celej úrody, preto sme poistili len polovicu," uviedol Varga. Podľa neho by bolo lepšie, keby poisťovne podobne ako v Rakúsku prémiovali svojich poistencov príspevkom na kúpu protiľadovcových sietí. Tento návrh však roľníkom neprešiel - poisťovne ich odkázali na banky.
„Tohto roku sme poľnohospodárom ponúkli pripoistenie na jarné mrazy v hodnote dva až tri milióny korún. Zostalo to však bez ohlasu, hoci následne firmy utrpeli škody za desiatky miliónov korún," hovorí Viera Tóthová z Generali. Domnieva sa, že farmári by reagovali na poistenie viac vtedy, keby štát zvýšil podporu poistného. Tá však vlani klesla na 26 percent, hoci ešte pred niekoľkými rokmi bola 50 percent.
„Určite by sme viac poisťovali úrodu pri vyššej podpore poistného. Ak sa však zníži objem štátnej pomoci v priebehu štyroch rokov z jednej miliardy na 380 miliónov, potom sa to prejaví aj na stagnácii poistenia úrody," myslísi Oravec.
Podniky poškodené živelnými pohromami vláda sľúbila čiastočne odškodniť. Vzhľadom na vysoký počet žiadateľov nemožno rátať s vysokými sumami. Podľa Tóthovej je najrozumnejšie, aby štát podporou poistného viedol farmárov k zodpovednému hospodáreniu.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuPridať komentár
Vaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov