Finanční sprostredkovatelia nemajú pravidlá
Bratislava 23. decembra 2009 (Ján Záborský, Trend) – Nový zákon o finančnom sprostredkovaní si dal ťažkú úlohu: zastrešiť predaj všetkých finančných produktov tak, aby bol klient čo najviac chránený a informovaný. Okrem produktu samotného aj o sprostredkovateľoch: majú klientovi prezradiť, koľko za sprostredkovanie dostanú a pre koho pracujú. A ochrane má prospieť i sprísnená povinnosť vzdelávania. „Finančné vzdelávanie klientov ešte zatiaľ nie je na vysokej úrovni, treba ich teda aspoň zatiaľ prísnejšie chrániť a informovať,“ vysvetľoval štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Dvořáček dôvody na nový zákon o sprostredkovaní i ochranu klienta na finančnom trhu.
Zákon o sprostredkovaní začne platiť od prvého januára 2010, no ešte stále nie je jasných veľa detailov. A do konca roka potrebné úpravy už nestihnú prijať. Existujúci sprostredkovatelia sa musia prelicencovať. Stačí im predložiť potrebné doklady a dostanú licenciu podľa nového zákona, navyše majú celý jeden rok na prispôsobenie sa iným pravidlám. Chýbajúce úpravy však skomplikujú život novým firmám: kto by sa hneď začiatkom roka chcel stať úplne novým finančným sprostredkovateľom, má smolu. „Pravidlá, ako od prvého januára takpovediac nastúpiť do vlaku, jednoducho zatiaľ nie sú,“ hovorí Oliver Borko zo Slovenskej asociácie sprostredkovateľov poistenia (SASP).
Aby bol zmätok ešte väčší, zákon už teraz čakajú zmeny. Pôvodne mali byť zakomponované do zákona o ochrane finančného spotrebiteľa, no ten po takmer osemsto pripomienkach ministerstvo financií stiahlo, prepracovalo a predložilo vláde – ktorá ho neschválila a odložila si ho na budúci rok. Úpravy sa tak od januára 2010 nemajú ako v zákone o sprostredkovaní objaviť. Chýbajú aj ďalšie podstatné veci vyžadované zákonom. Ten napríklad chce, aby klient dostal formulár s náležitosťami uzatváranej zmluvy či informácie o priemernej odmene agenta za uzavretie životnej poistky. Ani jedna z týchto vecí však ešte dosiaľ nie je schválená, vypracované sú len ich návrhy
Keď Roman Fusek z Národnej banky Slovenska (NBS) v debate so sprostredkovateľmi začiatkom decembra vysvetľoval povinnosti z nového zákona, pri viacerých bodoch upozornil, že sa nimi sprostredkovatelia nemusia zaoberať. Bude ich totiž riešiť zatiaľ nejestvujúca novela, platná od roku 2011. Kritizované ustanovenia, napríklad o konflikte záujmov či o povinnostiach vedúceho zamestnanca, podľa neho čakajú „zásadné zmeny“.
Vzdelávanie sa ešte rieši
Batéria zákonov, ktoré sa vzťahujú na sprostredkovateľov, sa ku koncu roka 2009 poriadne zhustila. Ich vzdelávanie rieši osobitné opatrenie NBS i zákon o celoživotnom vzdelávaní, obe prijímané v týchto dňoch. Zatiaľ chýbajú pravidlá fungovania samých vzdelávacích ustanovizní, ktoré mali byť v zákone o ochrane finančného spotrebiteľa. Od začiatku budúceho roka tak budú mať noví sprostredkovatelia povinnosť preukázať do troch mesiacov dostatočný počet hodín vzdelávania – no nemajú sa kde učiť, pretože samy inštitúcie nejestvujú. Podľa R. Fuseka vznikne finančná akadémia až v októbri budúceho roka.
Možnosť otvoriť si vzdelávacie inštitúcie budú mať i finančné domy, asociácie či veľkí sprostredkovatelia, ktorí svojich agentov vzdelávajú už teraz. „Vzdelávanie bude povinné, máme tak šancu vybudovať tu inštitúciu, ktorá si zakladá na kvalite,“ tvrdí za asociáciu sprostredkovateľov aj asociáciu rizikového manažmentu O. Borko. Obáva sa totiž, že vzniknú akadémie podobné trenčianskej univerzite, ktoré budú dávať osvedčenia o odučených hodinách za peniaze bez kontroly kvality. V pripomienkovom konaní opatrenia o vzdelávaní navrhoval zvýšiť počet hodín potrebných na dosiahnutie jednotlivých odborných stupňov. Naopak veľké siete či banky navrhovali o polovicu zmenšiť povinné učenie. Podľa predstavy NBS je na každý zo štyroch stupňov odbornosti potrebných desať hodín vzdelávania – na najvyšší je teda potrebné sa učiť až 40 hodín.
Martin Sinčák z prezídia SASP upozorňuje na logické rozpory, ktoré uviedol aj v pripomienkovom konaní. Zákon trvá na rozdelení na agentov platených poisťovňami a nezávislých maklérov s príjmami výlučne od klientov, no nezakazuje maklérom získať potrebné vzdelanie na seminároch poisťovní. „Aj nezávislý maklér môže mať potrebné pečiatky o vzdelaní len od poisťovní, to nedáva zmysel a nezabezpečuje nezávislosť,“ tvrdí.
Aj keď akadémie môžu byť nezávislé, skúšanie a vydávanie licencií bude mať pod palcom centrálna banka vrátane povinných poplatkov za skúšky. Testy musia sprostredkovatelia podľa stupňa odbornosti absolvovať raz za niekoľko rokov, čo má tlačiť na ich sústavné vzdelávanie. Realita je iná. „Nedávno som bol znova na skúškach, otázky sa za štyri roky takmer nezmenili, testy sú čistá formalita,“ hovorí M. Sinčák. Trápi ho, že celý zákon je postavený z perspektívy retailového klienta, čo komplikuje život priemyselným sprostredkovateľom. Na retail sú orientované i otázky na licenčných skúškach.
Prídu tipéri?
Podľa predstáv ministerstva financií mal slovenský zákon o finančnom sprostredkovaní byť vzorom pre ostatné krajiny, spojil dohromady požiadavky smernice MiFID i tie o sprostredkovaní poistenia. Hlavným cieľom bolo zdvihnúť úroveň sprostredkovania i informovania klientov. „Ono to skôr vyzerá, že úroveň sa zdvihla až natoľko, že zákonodarca z toho dostal pruh. A teraz musí chrliť jednu novelu za druhou, aby to zvládol,“ dodáva M. Sinčák.
Pochvaľuje si spoluprácu s centrálnou bankou, ktorá je ochotná diskutovať o problematike s odbornou verejnosťou a riešiť praktické otázky vyplývajúce zo zákonov.
Nároky na povinné vzdelávanie sprostredkovateľov – ktoré stojí peniaze a čas – sa môžu štátu vrátiť nečakaným spôsobom. „Na konci budúceho roka bude možno v zoznamoch oveľa menej sprostredkovateľov, ale v teréne ich zostane rovnako. Budú robiť načierno bez licencie, pod menom niekoho iného,“ varuje Vladimír Matuščin zo spoločnosti Insia. Podľa neho nový zákon priam nabáda na vznik tipérskych zmlúv, teda dohadzovania klientov za odmenu. Táto problematika sa významnejšie riešila v čase reformy druhého piliera, keď vysoké provízie umožňovali platiť tipérov, napríklad mzdové účtovníčky vo firmách, ktoré nemali potrebnú licenciu. Proti povinnému vzdelávaniu však sprostredkovatelia nič nenamietajú, nemyslia si akurát, že sa tým automaticky dosiahne vyššia kvalita služieb. Asociácie aj v súčasnosti organizujú semináre o jednotlivých druhoch poistenia a ich problematike. V budúcnosti by sa návšteva seminárov mohla rátať do povinných hodín vzdelania.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuPridať komentár
Vaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov