Kríza rekordne zadlží Slovensko
Bratislava 8. júla 2009 (Ľubomíra Raková, Hospodárske noviny) – Verejný dlh štátu za tento rok sa zvýši najviac od obdobia, keď musela vláda zo štátnych peňazí zachraňovať banky. Rozpočtu hrozí schodok vyše štyri miliardy eur, čo je viac ako navýšenie dlhu za všetky tri roky od nástupu Roberta Fica do vlády dohromady. Môže za to najmä hospodárska kríza. Podľa opozície aj nečinnosť a plytvanie vlády. Ak by sme mali vysoké schodky dlhodobo, predražia sa podľa analytikov splátky za dlh a zostane menej na rozvoj krajiny.
O výplatu viac
Podľa výpočtov HN by sa mohol schodok verejných financií po zohľadnení výpadku daní, sociálnych a zdravotných odvodov vyšplhať až na rekordných 4,227 miliardy eur, čo by znamenalo deficit vyše šesť percent. Taký bude v prípade, ak vláda nezníži výdavky. O takúto sumu sa potom navýši celkový verejný dlh krajiny. V prepočte na hlavu bude každý Slovák ku koncu tohto roka dlhovať 4 218 eur. Oproti vlaňajšku by to bol nárast o 780 eur, čo je viac ako jedna priemerná mesačná výplata. Naposledy sa verejný dlh medziročne zvýšil viac ako v tomto roku pred ôsmimi rokmi. V roku 2001 totiž vláda reštrukturalizovala bankový sektor. Slovenská konsolidačná a Konsolidačná banka vtedy od bánk prevzali pohľadávky - zlé úvery, vo výške vyše sto miliárd korún.
Neprivatizuje
Ekonómovia sa zhodujú, že vysoké deficity sú v kríze bežné a prirodzené. Predpokladaný šesťpercentný schodok je však podľa ekonóma Jána Marušinca priveľa. "Vzhľadom na to, že sa nerobili protikrízové opatrenia, a ak áno, tak len za minimálnych nákladov.“ Ak by sa vysoké deficity opakovali viac rokov po sebe, môže to podľa ekonómov ohroziť stabilitu verejných financií, keďže ich veľká časť by išla na splátky dlhu. Náklady na každú miliardu dlhu sú na poplatkoch a úrokoch za súčasných podmienok zhruba 40 miliónov eur ročne. Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša by mohla pokračujúca dynamika rastu deficitu zhoršiť náš rating. Nárast ceny dlhu sa tak môže prejaviť na vyšších úrokoch, za ktoré si bude Slovensko požičiavať peniaze na finančných trhoch, dodal.
Tomáš Kapusta z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá má na starosti prefinancovávanie záväzkov štátu, hovorí, že predpokladaný vyšší tohtoročný deficit sa zatiaľ na vyšších rizikových prirážkach neprejavil. Podľa neho prevládajú skôr výhody nášho členstva v eurozóne. Naše dlhopisy predávame napríklad lacnejšie ako Česi. Podľa agentúry nebudú v tomto ani na začiatku budúceho roka žiadne problémy s prefinancovaním našich splatných záväzkov a deficitu. Marušinec upozorňuje, že porovnávanie vývoja celkového verejného dlhu krajiny nemusí nič naznačiť o dobrom či zlom vývoji verejných financií. Bývalá vláda totiž na splátky dlhu používala aj príjmy z privatizácie, čo súčasná nerobí.
(Nie)len kríza
Opozičný nominant v protikrízovej rade vlády Vladimír Tvaroška priznáva, že na "obrovskom“ schodku nesie veľkú časť viny hospodárska kríza. Berie firmám zákazky, tie odvádzajú menej na daniach, prepúšťajú ľudí, ktorým Sociálna poisťovňa vypláca podporu, menej sa kupuje tovarov, a tak štát tratí aj na DPH. "Významným faktorom je však aj nečinnosť vlády v riadení verejných financií. Plytvá na každom kroku,“ myslí si. Kritizuje nesplnený záväzok vlády o znížení počtu úradníkov v štátnej správe o 20 percent, nedostatočné čerpanie eurofondov a problematické tendre.
Podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála je predčasné vyjadrovať sa k výške deficitu. Okrem krízy sa na ňom však podľa neho prejavia aj výdavky vlády na protikrízové opatrenia a odlev peňazí zo Sociálnej poisťovne spôsobený zavedením druhého piliera. Pripomína, že vláda robí pre ekonomiku v kríze veľa. Osvedčila sa podľa neho najmä zamestnanecká prémia, čiastočné preplácanie odvodov za zamestnancov na 60 percentách mzdy a za dobrý pre ekonomiku označil aj program zatepľovania.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov