Zamestnávatelia: Reforma nemá systém
Bratislava 11. apríla 2011 (Táňa Rudensová, Hospodárske noviny) – Pokladníčky živnostníčky s prenajatou pokladnicou, počítačom a so skenerom. Strojár živnostník "poskytujúci“ svoju prácu za pásom v strojárskej firme. Chyžná živnostníčka či čašník živnostník v hoteli s reštauráciou. To sú iba niektoré z príkladov "umelých“ živnostníkov, ktorí sú nimi formálne, no v skutočnosti spĺňajú znaky zamestnanca.
Na ťaženie, ktoré vyvolala vláda proti falošným živnostníkom, reagujú podnikatelia zamestnávatelia rôzne. Odmietavo i súhlasne. Ako zamestnávatelia sa hlavne pýtajú, prečo sa menia pravidlá pre všetkých, ak ich zneužíva len istá časť. Skôr si vedia predstaviť zmeny v Zákonníku práce, aby to nepostihlo najmä tých, ktorí podnikajú reálne.
Spomedzi oslovených manažérov či štatutárov firiem pre HN všetci odpovedali, že živnostníkov v podniku nemajú. Niektorí však - pod podmienkou anonymity - pripustili, že to v minulosti praktizovali, buď oni, alebo ich predchodcovia.
Skostnatený zákonník
Predseda Dozornej rady MK Kodreta Myjava Juraj Plesník tvrdí, že ak niektoré podnikateľské subjekty zneužívajú pozíciu živnostníkov, je to skôr dôsledok toho, že ich takto "zošrauboval“ Zákonník práce. Kríza a pokles zákaziek to len dokonali. "Vezmite to z pohľadu prijatia nového zamestnanca, a potom z pohľadu jeho nadbytočnosti a prepustenia, keď podnik príde o zákazky, s čím sa spája celá perepúť úkonov. To sú náklady navyše. Ale ak mám živnostníka a stratím objednávky, pokojne mu poviem - zajtra nepríď, nemám pre teba robotu. Preto je živnostníkom, že sa stará sám o seba. Práve preto sa hľadali úniky tým smerom.“
Ďalší šéf strojárskej fabriky priznal, že dnes má len zamestnancov, ale pred dvoma rokmi mal aj živnostníkov. Vymyslel na to vlastný podnikový systém. Doviedla ho k nemu vraj prax - dokazujúca, že štát sa nevie postarať o sociálne istoty, preto to musia robiť zamestnávatelia.
"My prácu živnostníkov nevyužívame, ale to ešte neznamená, že také formy nepoužívajú v iných reťazcoch. Dokonca to o nich vieme,“ hovorí Adrián Ďurček, predseda Predstavenstva COOP Jednoty Bratislava. Takéto obchádzanie zákona podľa neho deformuje trh a súťaž. "Náklady na zamestnanca v našej spoločnosti nemožno porovnávať s nákladmi u takýchto konkurentov.“
Využívanie živnostníkov v pokladniciach potvrdil aj odborník v oblasti prieskumov trhu Ľubomír Drahovský. "Podiel živnostníkov v obchodnej prevádzke však nebýva veľký, ak do 20 percent, tak je to veľa.“ Michal Dyttert, šéf mediálneho oddelenia v spoločnosti Tesco Stores, tvrdí, že majú len ľudí na trvalý alebo čiastočný pomer. "Vzťah so živnostníkom je veľmi neflexibilný, príliš ,voľný', nemáte naňho páky. Neviem si to vôbec predstaviť pri 850 ľuďoch.“ Ak napríklad živnostník vyrobí nejaký "problém“, nedá sa mu to zosobniť. "Viem o reťazcoch, kde napríklad zosobňujú pokuty. Ako by ste to riešili so živnostníkom?“
Nesystémové riešenie
Namiesto toho, aby sa riešila závislá práca a jej definovanie v Zákonníku práce, menia sa pohľady na to, či živnostníci platia veľa alebo málo, čuduje sa Ďurček. Pýta sa, prečo sa to nerieši systémovo. "Ak z 200-tisíc živnostníkov je reálnych možno polovica a druhá to zneužíva, prečo sa nesiaha len na tú polovicu, ale na všetkých?“ Ani Vladimír Soták, predseda Predstavenstva Železiarní Podbrezová, živnostníkov nemá, ale je presvedčený, že reformy doteraz smerovali len k tomu, aby sa ošklbali zamestnávatelia. "Čo tí, ktorí rozhodujú o reforme, urobili pre zamestnávateľov? Veď zamestnávateľ a zamestnanci robia na všetkých úradníkov. Tu sa nezmyselne rieši živnostník. Keby sa radšej pozreli, koľko odvodov zaplatí štátu zamestnávateľ za zamestnanca. A pritom zamestnávateľ je posledný človek, ktorého majú v úcte.“
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov