Zlato ako investícia? Nikdy, tvrdí profesor
Bratislava 10. júna 2013 (Patria Online/Hospodárske noviny) – Zlato má svoj dlhodobý pôvab, ktorý pôsobí najmä na tých, ktorí sa obávajú volatility akciového trhu, inflácie, zničenia hodnoty peňazí či dokonca kolapsu našej civilizácie. Nie všetci ale súhlasia s tým, že táto komodita skutočne ponúka bezpečie, o ktorom sa tak často hovorí. Zlato má určité praktické využitie napríklad vo výrobe elektroniky, väčšina ho ale skončí v šperkoch či ako zlaté tehly v trezoroch.
Profesor financií Jeremy Siegel uvádza ohľadom investícií do zlata nasledujúce: "Ľudia ho považujú za formu poistenia. Ja ho však vnímam ako veľmi drahé poistenie." Podobným skeptikom je profesor ekonómie Kent Smetters. Ten by podľa svojich slov zlato ako investíciu nikdy neodporučil a investori majú podľa neho lepšie možnosti ako sa zabezpečiť proti inflácii. Niet pochýb o tom, že zlato si svoju hodnotu držalo počas tisícky rokov.
Nájdeme ho v hroboch ľudí z vysokých spoločenských vrstiev po celom svete. Medzi rokmi 2001 a 2011 sa jeho cena zdvihla z 300 dolárov za uncu na takmer 1900 dolárov za uncu, čo jeho zástancov utvrdilo v tom, že ide o výbornú investíciu. V histórii ale nájdeme aj obdobie, kedy bolo zlato investíciou veľmi zlou. V roku 1980 sa jeho cena dostala takmer na 700 dolárov za uncu, potom ale klesla a na túto úroveň sa počas nasledujúcich 27 rokov nevyšplhala.
Na začiatku tohto roka sa tento kov obchodoval na 1657 dolároch a doposiaľ jeho cena klesla asi o 18%, zatiaľ čo index Standard & Poors 500 si pripísal približne 18%. Dôvody podobných rastov a prepadov sú vždy predmetom diskusie.
Podobné pohyby u cien ocele môžeme zvyčajne vysvetliť zmenou rastu globálnej ekonomiky. U cien obilia zase hrá rozhodujúcu úlohu počasie. Zlato sa však pohybuje vo víre emócií. Významnú zložku dopytu po zlate predstavujú kupci z Indie. Táto ekonomika si tento rok nevedie dobre, a to sa mohlo prejaviť aj na cene zlata.
K tomu sa mohol pridať negatívny vplyv predajov zo strany centrálnych bánk a hedge fondov. Na trh zlata potom pôsobí aj pohyb peňazí na ostatných trhoch. Ak rastie atraktivita akcií, niektorí investori nimi môžu nahradiť zlato. Práve tento rok sprevádzal pokles ceny zlata rast cien akcií.
Siegel však poukazuje na to, že zlato nie je atraktívne ani vo veľmi dlhom období. Podľa jeho výpočtov reálnych návratnosťou aktív by jeden dolár investovaný v roku 1802 do amerických vládnych dlhopisov vyniesol do dnešného dňa 1632 dolárov. Keby sme ale v rovnakom roku investovali dolár do zlata, mali by sme dnes len 4,5 dolára.
V prípade investícií do akcií by sme sa ale dnes tešili zo 706 199 dolárov. Siegel poukazuje aj na to, že zlato nevytvára žiadny príjem a jeho volatilita je veľmi vysoká. Zlato sa však môže skutočne stať bezpečným prístavom. Platí to o období hyperinflácie, kedy hodnota papierových peňazí prudko klesá a panuje veľká neistota voči bankovému systému či celej ekonomike.
Ak sa niekto obáva tohto vývoja, nie je asi lepšia voľba ako žltý kov. Avšak Siegel k tomu uvádza, že ľudia nakupujúci zlato sa podobného vývoja obávajú priveľa. Ak veľkú časť svojho bohatstva držia v zlate, v podstate čakajú, že príde veľmi nepravdepodobná udalosť a sledujú, ako iné aktíva generujú oveľa vyššiu návratnosť.
Inflácia leží v súčasnej dobe veľmi nízko a tí, ktorí sa obávajú inflácie v budúcnosti, môžu využiť dlhopisy s výnosom naviazaným na pohyb cien. Siegel tvrdí, že dobrým zaistením proti inflácii sú aj akcie. A tí, kto sa bojí chaosu v spoločnosti, sa namiesto nákupu zlata môžu presťahovať do Kanady, radí ďalší zlatý skeptik profesor financií Franklin Allen.
Reagovať na túto správu
» Reagovať na túto správuVaše komentáre
Žiadne komentáre. Pridať komentár.» Archív newslettrov